Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Chlapi združení pod spoločným názvom HOLOTROPIC si síce hlavný stan rozložili v Bratislave, no pochádzajú z rôznych kútov Slovenska, od Brezna až po hlavné mesto, a pred týmto zoskupením pôsobili, prípadne stále pôsobia, vo viacerých skupinách zameraných zväčša na technickejšie prevedené odrôdy tvrdej muziky.
Ak niekde hovoria alebo píšu o HOLOTROPIC, často sa spomínajú djent a math metal. Nebudem tu teraz siahodlho špekulovať, ktorý z týchto dnes tak populárnych metalových štýlov táto kapelka hrá, alebo nie - nie je to vôbec dôležité. Chlapi produkujú muziku na vysokej technickej úrovni a zároveň aj dostatočne tvrdú, pričom nejde o samoúčelné snaženie typu „poďme tam toho narvať čo najviac, zahrajme čo najrýchlejšie a dajme tam čo najviac zmien a zvratov“.
A hoci sa toho na „Permeate“ deje naozaj dosť, vrátane tých vyššie spomínaných zmien (rytmov, melódií, harmónií, riffov atď), tak HOLOTROPIC túto masu zvukov udržali na uzde bravúrnym spôsobom. Priehrštia nápadov, kvantá zmien i melódií a guľometná paľba matematicky presných rytmov. „Permeate“ je kompaktným celkom, ktorého počúvanie mi spôsobovalo veľkú radosť, narozdiel od povedzme že žánrovo spriaznených THE HAARP MACHINE, ktorí ma pred dvoma rokmi doslova znechutili.
Ak chcete počuť s kým je možné HOLOTROPIC porovnať, tak produkcia tejto slovenskej hudobnej bandy sa motá kdesi v tých vodách ako produkcia TOOL, DILLINGER ESCAPE PLAN, MESHUGGAH a ION DISSONANCE, pričom nejde prepočuť ani vplyv PINK FLOYD - aj keď tých je pri troške fantázie možné počuť doslova kdekoľvek.
Jediné, čo by som kapele vytkol, je tak trochu monotónny spev, ale to je len detail, ktorý zase iným môže byť skôr sympatický. V každom prípade, okrem klasického metalového „hrdelného chrapláku“ HOLOTROPIC disponujú aj dajme tomu melodickým vokálom. Zvukovo i hudobne ide o veľmi kvalitnú záležitosť, ktorú snáď podtrhuje aj fakt, že tento album bol nominovaný na hudobnú cenu Radio_Head Awards, album roka v kategórii Hard & Heavy. Osobne im veľmi držím palce, aby sa im podarilo prevalcovať naozaj silnú konkurenciu, zaslúžili by si to.
O nahrávku sa postaral Milan Malík z M2 Recording Studio, ktorého by znalci mali poznať z formácie PSYCHIC, pričom jeho kvality na štúdiovom poli sú neoddiskutovateľné (0N0, SYMBIOSIS, atď). Chlapci si záslužia uznanie aj za pekný digipackový obal albumu so zaujimavou „nemetalovo“ farebnou grafikou, zvlášť s prihliadnutím na fakt, že si vydanie albumu zabezpečili vo vlastnej réžii.
V súvislosti s problémom určiť hudobný štýl produkovaný HOLOTROPIC pobavila informácia, že správcovia Metal archives ich odmieti zaradiť do databázy, lebo sú vraj málo metaloví a príliš djentoví a na druhú stranu ich zase správcovia djentovej databázy tiež odmietli zaradiť do zoznamu djentových kapiel, lebo sú vraj malo djentoví. Ach, tí hudobní kádrováci... bolo by to smiešne, ak by to nebolo skôr smutné.
Teraz tu máme čosi z kategórie „tomuto neuveríte“. Kapelu, ktorú odmietli občas tragikomickí Metal Archives (kopa nemetalových kapiel a projektov, prevažne „politických“, tamže, však viete) ako „nedostatočne metalovú a príliš djentovú“ na to, aby mohla ísť do databázy v tom istom čase, kedy ju nejakí Prog či Djent Forum/Archives/či čo už odmietli ako „príliš metalovú“. Neviem, či túto situáciu nazvať zábavnou alebo radšej hlúpou, asi to dám k ľadu.
Skupina HOLOTROPIC má základňu v Bratislave a tvoria ju skúsení a talentovaní hudobníci z hlavného mesta takisto ako ľudia z Revúcej či Brezna. Ich predošlými či ďalšími bandami sú VIRTUAL VOYAGE, POWER OF PUSSY, DRIFTED SHADOWS alebo NONPROLIFIC, ak ich mám pár spomenúť, a hoci vo viacerých z nich sa púšťali cestou objavovania nových dimenzií v štýloch ako (technický) death metal alebo post/hard core, debutový album HOLOTROPIC ide ešte ďalej. Toto je veľmi (prinajmenšom v podmienkach slovenskej scény) jedinečná a moderná, progresívne znejúca syntéza mnohých hudobných prvkov, od veľmi rozhnevaného, energického, ale technicky pokrúteného death metalu cez progresívny a psychedelický rock a metal, trochu ambientu a ešte aj nejaké jazzové prvky, končiace v atmosférach veľmi východného rázu – album sa napríklad začína zvukmi sitaru či podobného nástroja, a v tomto kusisku mnohovrstvového umenia hudobnej konštrukcie sa ešte na indický subkontinent niekoľkokrát vrátime. A – áno, stalo sa to znovu, tentokrát na Slovensku – neujde vám niekoľko momentov, ktoré sú „poklonou PINK FLOYD“. Pokiaľ ide o djent , nie som veľkým fanúšikom tohto žánru, môj hudobný vkus je inde, mám síce rád nejaké veci od MESHUGGAH, bežne však uprednostňujem(brutal) death metal, grind core + ďalšie extrémne metalové žánre, ale djent použitý tu je veľmi funkčný, dopĺňa túto jedinečnú a sviežu atmosféru. Páči sa mi vzdušný zvuk tohto CD, rovnako ako široká škála naozaj dobre použitých vokálov, od extrémnych cez melodické až po dajme tomu „ezoterické“.
Nie je ľahké tvoriť hudbu s takýmto množstvom vrstiev, priveľa kapiel pri niečom takom zlyháva a ich hudba znie neohrabane. Toto však nie je prípad HOLOTROPIC, všetko na „Permeate“ funguje výborne, vrátane obalu, ktorý mi trochu pripomína 70. roky, psychedelický rock, výlety do iných svetov a podobne. Výborný materiál, nenechajte si ho ujsť.
(Pôvodne pre http://guttersociety.com/web/ )
19. února 2015
Rudi
8,5 / 10
Manifest slovenskej metalovej moderny.
Nezaraditeľné, neuchopiteľné hudobné dielo, ktoré za pár týždňov od vydania zaslúžene zbieralo úspechy na zahraničných portáloch.
Fascinujúci výsledok tvorivej búrky v hlavách Kamila Adamíka a Mateja Ferenčíka, dvoch výrazných, ak nie najvýraznejších postáv súčasného metalového pnutia v našich končinách.
Alebo aj priama zrážka ANIMALS AS LEADERS a NECROPHAGIST jemne stlmená orientálnym kobercom - berte, ako chcete, z každého uhla pohľadu je to parádne počúvanie.
Klasický "Rogga" Johansson a jeho user-friendly death metal. Letos sice nemá oslnivou formu (viz slabší PAGANIZER), ale stále je to se ctí. Minulá deska byla lepší, ale i tady si skalní fanoušek najde to své. Hned po prvním poslechu vidíte všechny karty.
Trochu emařiny, trochu punkrocku a špetka indie melancholie. KOVADLINA řiznutá CARCIO RADIO. Ve výsledku celkem pozitivní vibe. Nová kapela se staronovými tvářemi a Banánem u mikrofonu. Hardcorovější MŇÁGA? Možná.
Tahle britská parta si prostě musí vybrat co chce. Koncept, ve kterém střídáte mělký emotivní rock a temnou post metalovou vlnu šilhající po blackaze v konečném důsledku působí jako zmatlaný dort od Pejska a Kočičky.
Nesúhlasím úplne s kolegom Shnoffom, že „PowerNerd“ je „ezo“. Devinovej potrhlosti je v textoch síce dosť, no v prvom rade ide o priamočiary prog’n'roll, ktorý strhne a baví od začiatku až do konca. Ad koniec: na „Ruby Quaker“ sa už so Shnoffom zhodneme.
Devinovu sólovou tvorbu buď milujete nebo je vám lhostejná. Nenávidět Devina nějak nelze. PowerNerd je asi očekávatelný, vrstevnatý ezo prog opus, který potěšil, ale nijak mě na lopatky nepoložil. Kromě songu "Ruby Quaker" ovšem. To je šleha jako kráva.
Hvězda za rok třicetiletých Jezdců jakoby po druhém dechu na albu "Der Rote Reiter" (2017) znovu začínala blednout. Po ukrutné nudě z divného alba "The Divine Horsemen" (2021) je toto EP už druhou studiovou nahrávkou, ale stále se neděje nic vzrušujícího.
Finský prog-power metal, který vykresluje kouzelné melodie a nápadité kytarové a hlavně klávesové instrumentální variace. Jde o one-man projekt, to je i kámen úrazu, nevýrazný zpěv spíš ruší a syntetické bicí také nic moc. Škoda, jinak super poslech.